PLEMENNÝ CHOV NORIKA MURÁNSKEHO Je kôň dospievajúci vo štvrtom roku, stredne veľkého až veľkého obdĺžnikového rámca, s dobrým osvalenim. Hlava ťažšia, s výrazným okom, krk stredne dlhý, stredne vysoko nasadený, s mierne výrazným kohútikom, lopatka dobre uhlovaná, priestranný, stredne hlboký, dlhší a oválny hrudník, stredne dlhá, oválna panva, mierne štepený a sklonený zadok. Je to kôň silný, kostnatý, suchý, s menším výskytom štetín, kopytá pevné, pružné, dobre utvárané. Kĺby menej výrazné, sponka krátka, pevná. Norik muránskeho typu je pracovitý a dobre ovládateľný kôň. Chovná oblasť Norika muránskeho typu je vymedzená územím Slovenskej republiky. Chov bol zriadený už v roku 1950 a umiestnený do oblasti Veľkej Lúky pri Muráni. V chove koní Norika muránskeho typu rozlišujeme tri základné etapy: 1) Chov huculov v čistokrvnej forme. 2) Zmohutňovací proces hucula krížením s plemenami fjord, hafling a Norik. 3) Chov s využívaním čistokrvného Norika. Prvá etapa: V počiatkoch bolo cieľom chovu záchrana huculského koňa aj vďaka prednostiam hucula – vytrvalosti, obratnosti, odolnosti, nenáročnosti na chovné prostredie a výživu, neskôr bolo zámerom chov a produkcia koní vhodných pre lesnícku činnosť. Druha etapa: Pristúpilo sa k zmohutňovaciemu procesu hucula krížením s plemenami fjord, hafling a Norik s cieľom vytvoriť samostatné plemeno s názvom „slovenský horský kôň“, Cieľ sa čiastočne podarilo splniť, ale nedosiahla sa tvarová a typová vyrovnanosť podľa šľachtiteľského cieľa, preto nemôžeme hovoriť o samostatnom plemene. Tretia etapa: Koncom 60-tych rokov došlo k prerušeniu šľachtenia slovenského horského koňa. Dôvodom bola snaha o rýchle uspokojenie požiadaviek lesných závodov o kone s väčším telesným rámcom a hmotnosťou. Pristúpilo sa k nákupu chladnokrvných kobýl z Čiech a Moravy, ktoré sa pripúšťali importovanými norickými žrebcami, ich potomkami ako aj žrebcami z vlastného chovu. V druhej polovici 70. rokov boli v plemenitbe použité žrebce plemena sliezsky norik. Začiatkom 80. rokov bola vypracovaná „Koncepcia rozvoja chovu koní na Muráni”. Podľa tejto koncepcie je potrebné sa zamerať na chov norika v čistokrvnej forme, ktorý plne vyhovuje požiadavkám lesného hospodárstva. Až v roku 1995 bol uznaný šľachtiteľský chov koní plemena Norik muránskeho typu. Najväčší chov Norika muránskeho typu je momentálne v stredisku chovu koní v Dobšinej, kde bol v roku 1997 jeho chov uznaný Ministerstvom pôdohospodárstva SR ako chránený chov. Cieľom vyšľachtenia tohto plemena sú kvalitne, ľahko ovládateľne kone, použiteľne v lesnej prevádzke, poľnohospodárstve, ochrane poľovných revírov agroturistike, , hipoterapii a produkcii plemenných žrebcov. Okrem ostatných pozitívnych dopadov predstavujú kone významný estetický a krajinotvorný prvok.