Koncom 60-tych rokov došlo k prerušeniu šľachtenia slovenského horského koňa. Dôvodom bola snaha o rýchle uspokojenie požiadaviek lesných závodov o kone s väčším telesným rámcom a hmotnosťou. Pristúpilo sa k nákupu chladnokrvných kobýl z Čiech a Moravy, ktoré sa pripúšťali importovanými norickými žrebcami, ich potomkami ako aj žrebcami z vlastného chovu. V druhej polovici 70. rokov boli v plemenitbe použité žrebce plemena sliezsky norik. Začiatkom 80. rokov bola vypracovaná „Koncepcia rozvoja chovu koní na Muráni”. Podľa tejto koncepcie je potrebné sa zamerať na chov norika v čistokrvnej forme, ktorý plne vyhovuje požiadavkám lesného hospodárstva.
Až v roku 1995 bol uznaný šľachtiteľský chov koní plemena Norik muránskeho typu. Najväčší chov Norika muránskeho typu je momentálne v stredisku chovu koní v Dobšinej, kde bol v roku 1997 jeho chov uznaný Ministerstvom pôdohospodárstva SR ako chránený chov. Cieľom vyšľachtenia tohto plemena sú kvalitne, ľahko ovládateľne kone, použiteľne v lesnej prevádzke, poľnohospodárstve, ochrane poľovných revírov agroturistike, , hipoterapii a produkcii plemenných žrebcov. Okrem ostatných pozitívnych dopadov predstavujú kone významný estetický a krajinotvorný prvok.
Mladé kone na obidvoch strediskách sú na pastve od polovice júna do polovice septembra (Žrebce zo strediska Veľká lúka na Muránskej planine), alebo do konca októbra (Kobyly zo strediska Dobšiná).
Striedanie pastiev a presun koní za pastvou je každoročná a dlhoročná činnosť a robí sa z dôvodu dostatočného a kvalitného napasenie sa koní. Veková štruktúra mladých koní je od jedného do štyroch rokov. Počet koní v stádach sa pohybuje okolo 30 kusov.
V minulosti pri vyššom počte chovaných koní boli kone rozmiestnené podľa vekových štruktúr na štyroch strediskách a vtedy boli stáda v počte aj 60 a viac kusov. V tomto období sa presun koní medzi strediskami robil aj po štátnych cestách I. triedy (Stratená, Telgárt).
Pojem Norik muránsky sa používa v bežnej hovorovej reči. Pri popise plemena, alebo pri inej odbornej komunikácii používame termín Norik muránskeho typu.
V tomto roku mi bolo po dlhšom snažení o vybavenie povolenia fotiť stádo mladých kobýl Norika muránskeho typu, ktoré sa presunú na kvalitné pastvy v Slovenskom raji.
Ich pobyt je praktický až do príchodu chladného počasia a snehu. Potom si trasu zopakujú opačným smerom. Škoda, že nás nešetrilo počasie, ale čo sa dá robiť. Termín je daný a vtedy sa nepozerá na počasie. Počas náročného presunu, ktorý sme sa pokúsili zachytiť so všetkým čo k nemu patrí, nedošlo k žiadnej nebezpečnej situácií. Vďaka patrí všetkým členom sprievodného tímu, ktorí okrem svojich povinnosti (mali ich dosť), robili všetko aj pre nás fotografov.
Koncom 60-tych rokov došlo k prerušeniu šľachtenia slovenského horského koňa. Dôvodom bola snaha o rýchle uspokojenie požiadaviek lesných závodov o kone s väčším telesným rámcom a hmotnosťou. Pristúpilo sa k nákupu chladnokrvných kobýl z Čiech a Moravy, ktoré sa pripúšťali importovanými norickými žrebcami, ich potomkami ako aj žrebcami z vlastného chovu. V druhej polovici 70. rokov boli v plemenitbe použité žrebce plemena sliezsky norik. Začiatkom 80. rokov bola vypracovaná „Koncepcia rozvoja chovu koní na Muráni”. Podľa tejto koncepcie je potrebné sa zamerať na chov norika v čistokrvnej forme, ktorý plne vyhovuje požiadavkám lesného hospodárstva.
Až v roku 1995 bol uznaný šľachtiteľský chov koní plemena Norik muránskeho typu. Najväčší chov Norika muránskeho typu je momentálne v stredisku chovu koní v Dobšinej, kde bol v roku 1997 jeho chov uznaný Ministerstvom pôdohospodárstva SR ako chránený chov. Cieľom vyšľachtenia tohto plemena sú kvalitne, ľahko ovládateľne kone, použiteľne v lesnej prevádzke, poľnohospodárstve, ochrane poľovných revírov agroturistike, , hipoterapii a produkcii plemenných žrebcov. Okrem ostatných pozitívnych dopadov predstavujú kone významný estetický a krajinotvorný prvok.
Mladé kone na obidvoch strediskách sú na pastve od polovice júna do polovice septembra (Žrebce zo strediska Veľká lúka na Muránskej planine), alebo do konca októbra (Kobyly zo strediska Dobšiná).
Striedanie pastiev a presun koní za pastvou je každoročná a dlhoročná činnosť a robí sa z dôvodu dostatočného a kvalitného napasenie sa koní. Veková štruktúra mladých koní je od jedného do štyroch rokov. Počet koní v stádach sa pohybuje okolo 30 kusov.
V minulosti pri vyššom počte chovaných koní boli kone rozmiestnené podľa vekových štruktúr na štyroch strediskách a vtedy boli stáda v počte aj 60 a viac kusov. V tomto období sa presun koní medzi strediskami robil aj po štátnych cestách I. triedy (Stratená, Telgárt).
Pojem Norik muránsky sa používa v bežnej hovorovej reči. Pri popise plemena, alebo pri inej odbornej komunikácii používame termín Norik muránskeho typu.
V tomto roku mi bolo po dlhšom snažení o vybavenie povolenia fotiť stádo mladých kobýl Norika muránskeho typu, ktoré sa presunú na kvalitné pastvy v Slovenskom raji.
Ich pobyt je praktický až do príchodu chladného počasia a snehu. Potom si trasu zopakujú opačným smerom. Škoda, že nás nešetrilo počasie, ale čo sa dá robiť. Termín je daný a vtedy sa nepozerá na počasie. Počas náročného presunu, ktorý sme sa pokúsili zachytiť so všetkým čo k nemu patrí, nedošlo k žiadnej nebezpečnej situácií. Vďaka patrí všetkým členom sprievodného tímu, ktorí okrem svojich povinnosti (mali ich dosť), robili všetko aj pre nás fotografov.