Kmoterki (v podhalskom dialekte: gońba) - preteky dvoch horalov na snehu na malých saniach, ktoré používajú kumotra a manželky. Na pretekoch kumoterek riadi kumoter a jeho žena pevne drží sane a vyrovnávaním tela dáva pozor, aby obaja nezišli z trate. Sánky do štvrtí by mali byť drevené, ako sa na tradičné horalské sane patrí. Súťaž prebieha načas. Najčastejšie sa súťaže kumoterki konajú v okolí Zakopaného, sú jednou zo zimných atrakcií hlavného mesta Podhalia. V roku 2017 boli preteky Kumoterek na žiadosť Podhalského jazdeckého zväzu z Ludźmierzu (od Dr. Macieja Baraniaka) zapísané do Národného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva.
Opisuje sa to rôznymi spôsobmi, no nestretneme sa s tými, ktorí začali manželky využívať. Takže musíme veriť posolstvám. A tie hovoria, že kamarátsky zvyk sa objavil na začiatku 19. storočia a podľa mojich krajanov, horalov, ešte skôr. Stávalo sa, že keď bol sedliak, zvaný gazda, vonku pred kolibou, prišiel si po babku iný, dnes kumotrem. Mal svoje sane a koňa, len tá žena bola niekoho. V neprítomnosti sedliaka odišli obyčajne do inej dediny a keď našli pekný hostinec, tešili sa zo svojho „priateľstva“. Samozrejme, všetko sa to dialo pod rúškom túžby jazdiť na saniach. Postupom času sa tradícia ľubovníka začala meniť a teraz sa každú zimu na Podhalí organizuje takzvaný crony runner. Aké sú pravidlá takýchto súťaží? Kone, sane a účastníci majú byť vyzdobení a oblečení v regionálnych krojoch bez akýchkoľvek dobových doplnkov. Kone sú vyberané ľahké, obratné a krásne, rovnako ako manželky. Disciplína je o prekonaní vzdialenosti niekoľkých stoviek metrov v čo najkratšom čase. Kumoter jazdí a Kumoszka balansuje na zákrutách, aby sa sane neprevrátili. Nie je to jednoduché a vyžaduje si to veľkú odvahu od žien a premyslené činy. Kumoterských honičov sprevádza aj lyžovanie a lyžovanie, o ktorých napíšem inokedy. Na konci súťaže sa rozdajú poháre, kone dostanú za obetavosť napríklad vrece ovsa.
Každý rok sa v čase zimných prázdnin v podhalanských obciach uskutočňujú gazdovské sprievody. Je to tradičná prezentácia zimných záprahov, v ktorých sedávajú sviatočne oblečení v regionálne kroje predstavitelia horalských rodín.
Je to farebná a pre turistov príťažlivá atrakcia. Prípravy na sprievod trvajú prinajmenšom niekoľko dní a pomáha v nich celá rodina. Treba sa predsa postarať o kone a pripraviť celý záprah. Úlohou starších horalov je oboznamovanie mládeže s podhalanskými zvykmi a tradíciami. Okrem prezentácie záprahov sa tu uskutočňujú rôzne preteky, kde odvaha a zručnosti sú dôležité. Jedna zo súťaží, ktoré sa tu odohrávajú, sú tzv. kumoterki, čiže preteky dvojčlenného horalského páru nadväzujúce na tradíciu, keď krstní rodičia, čiže „kmotor s kmotrou” vozievali na malých drevených saniach bábätká na krst. V týchto pretekoch kone poháňa „kmotor”, ktorý je rodený horal a „kmotra”, čiže „baba” sa silno pridržiava saní a tak balansuje svojim telom, aby záprah nevypadol z trate. Často sa to však nepodarí a dochádza k veľkolepému pádu. Veľmi dobrá kondícia je potrebná pri skiringu a ski-skiringu. V skiringu lyžiar ide na lyžiach za koňom, ktorého vlastnoručne poháňa a v ski-skiringu sa snaží udržať čo najdlhšie za utekajúcim koňom, na ktorom sedí jazdec.
Kmoterki (v podhalskom dialekte: gońba) – preteky dvoch horalov na snehu na malých saniach, ktoré používajú kumotra a manželky. Na pretekoch kumoterek riadi kumoter a jeho žena pevne drží sane a vyrovnávaním tela dáva pozor, aby obaja nezišli z trate. Sánky do štvrtí by mali byť drevené, ako sa na tradičné horalské sane patrí. Súťaž prebieha načas. Najčastejšie sa súťaže kumoterki konajú v okolí Zakopaného, sú jednou zo zimných atrakcií hlavného mesta Podhalia. V roku 2017 boli preteky Kumoterek na žiadosť Podhalského jazdeckého zväzu z Ludźmierzu (od Dr. Macieja Baraniaka) zapísané do Národného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva.
Opisuje sa to rôznymi spôsobmi, no nestretneme sa s tými, ktorí začali manželky využívať. Takže musíme veriť posolstvám. A tie hovoria, že kamarátsky zvyk sa objavil na začiatku 19. storočia a podľa mojich krajanov, horalov, ešte skôr. Stávalo sa, že keď bol sedliak, zvaný gazda, vonku pred kolibou, prišiel si po babku iný, dnes kumotrem. Mal svoje sane a koňa, len tá žena bola niekoho. V neprítomnosti sedliaka odišli obyčajne do inej dediny a keď našli pekný hostinec, tešili sa zo svojho „priateľstva“. Samozrejme, všetko sa to dialo pod rúškom túžby jazdiť na saniach. Postupom času sa tradícia ľubovníka začala meniť a teraz sa každú zimu na Podhalí organizuje takzvaný crony runner. Aké sú pravidlá takýchto súťaží? Kone, sane a účastníci majú byť vyzdobení a oblečení v regionálnych krojoch bez akýchkoľvek dobových doplnkov. Kone sú vyberané ľahké, obratné a krásne, rovnako ako manželky. Disciplína je o prekonaní vzdialenosti niekoľkých stoviek metrov v čo najkratšom čase. Kumoter jazdí a Kumoszka balansuje na zákrutách, aby sa sane neprevrátili. Nie je to jednoduché a vyžaduje si to veľkú odvahu od žien a premyslené činy. Kumoterských honičov sprevádza aj lyžovanie a lyžovanie, o ktorých napíšem inokedy. Na konci súťaže sa rozdajú poháre, kone dostanú za obetavosť napríklad vrece ovsa.
Každý rok sa v čase zimných prázdnin v podhalanských obciach uskutočňujú gazdovské sprievody. Je to tradičná prezentácia zimných záprahov, v ktorých sedávajú sviatočne oblečení v regionálne kroje predstavitelia horalských rodín.
Je to farebná a pre turistov príťažlivá atrakcia. Prípravy na sprievod trvajú prinajmenšom niekoľko dní a pomáha v nich celá rodina. Treba sa predsa postarať o kone a pripraviť celý záprah. Úlohou starších horalov je oboznamovanie mládeže s podhalanskými zvykmi a tradíciami. Okrem prezentácie záprahov sa tu uskutočňujú rôzne preteky, kde odvaha a zručnosti sú dôležité. Jedna zo súťaží, ktoré sa tu odohrávajú, sú tzv. kumoterki, čiže preteky dvojčlenného horalského páru nadväzujúce na tradíciu, keď krstní rodičia, čiže „kmotor s kmotrou” vozievali na malých drevených saniach bábätká na krst. V týchto pretekoch kone poháňa „kmotor”, ktorý je rodený horal a „kmotra”, čiže „baba” sa silno pridržiava saní a tak balansuje svojim telom, aby záprah nevypadol z trate. Často sa to však nepodarí a dochádza k veľkolepému pádu. Veľmi dobrá kondícia je potrebná pri skiringu a ski-skiringu. V skiringu lyžiar ide na lyžiach za koňom, ktorého vlastnoručne poháňa a v ski-skiringu sa snaží udržať čo najdlhšie za utekajúcim koňom, na ktorom sedí jazdec.