Narodil som sa pre 66 rokmi v meste Dobšiná a od svojich pätnástich rokov sa plne venujem koňom. Dá sa povedať že tieto úžasné zvieratá mi ovplyvnili môj život a smelo môžem potvrdiť, že napriek nejakým nepríjemnostiam, len a len v dobrom.

Ku koňom som sa dostal ako študent gymnázia v Dobšinej keď každé prázdniny som začal pásť kone na žrebčíne v Dobšinej. Vždy to bolo ihneď po skončení školského roku a 30.6. v danom roku som už bol pri koňoch a samozrejme končil som vždy 30.8. a potom som musel nastúpiť do ďalšieho ročníka gymnázia. Počas celej a krásnej dobe prázdnin som sa staral o žrebce, mladé kone, kobyly so žriebätami. Prvé leto to bolo na nádhernom kúte Slovenského raja Pod Hanisejom.

Bolo to tiež krásne obdobie, ktoré však netrvalo dlho. Maturoval som v roku 1974 a po maturite som nastúpil v žrebčíne Dobšiná ako ošetrovateľ plemenných žrebcov. V tomto období to bola dôležitá funkcia, ktorá vyžadovala okrem odbornej znalosti aj profesionálny prístup ku každému žrebcovi samostatne. Predsa kôň je tiež živý a citlivý tvor. Ako som spomenul vyššie toto obdobie bolo prerušené v roku 1975 keď som nastúpil základnú vojenskú službu.

Vrátil som sa na jeseň roku 1977 ale už nie do žrebčínu v Dobšinej, ale na iné stredisko chovu koní a to v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Na tomto stredisku som začal pracovať ako výcvikár – cvičiteľ mladých koní. Tu som mal možnosť čerpať zo skúsenosti Františka Kánoša jedinečnej kapacity v tejto oblasti a v tomto období. Po roku a pol ma presunuli na stredisko v Dobšinej, kde som sa znova vrátil k mojim obľúbeným žrebcom. Tu som pracoval až do roku 1994 a práve tento rok bol pre mňa zlomový s výrazným medzníkom.

V tomto roku som začal premýšľať o podnikaní v oblasti agroturistiky a práce v lese. Po dlhom zvažovaní pre a proti, som sa 1.10.1994 stal podnikateľom v týchto oblastiach. Z jedného dňa na druhý som sa usadil na okraji okresu Poprad a hlavne blízko Slovenského raja, kde som spoločne so svojou rodinou začal budovať ranč a začal som sa venovať agroturistike a chovu koní, pracovať pri ťažbe a približovaní dreva koňmi.

Kúpil som si štyri kobyly zo strediska chovu koní v Dobšinej. Boli to dve 8 ročné kobyly plemena Norika muránskeho (v odborných kruhoch ako Norik muránskeho typu.). Vtedy a samozrejme aj dnes toto plemeno patrí k najžiadanejším koňom  pre prácu v lese. Hlavne z dôvodu výbornej formy chovu koní vo voľnej prírode. Kone praktický žijú v prírode od svojho narodenia. K druhej časti môjho podnikania som mal iné plemená koní. Na začiatok to boli kríženec hucula a Norika, ktoré som používal ako jazdecké kone. Na mojom ranči alebo mojimi rukami prešli asi všetky plemená koní chované na Slovensku.

Spoločne s vynikajúcimi priateľmi Lackom Salajom, Vladom Pandulom a Petrom Plajdičkom sme stali pri zrode dnes populárneho Rodea Muráň. Prvé dva ročníky sa konali na Veľkej lúke a až potom sa toto podujatie presunulo do lokality, ktorú dnes pozná široká verejnosť. Ťažko mi dnes niekoho súdiť prečo sa tak stalo. Určite hrala aj skutočnosť, že všetko sa odohrávalo v chránenej krajine. Je pravda že rodea boli a aj sú veľmi populárne. Len s nostalgiou spomíname, že na každý ročník vtedy prišlo viac ako 5 000 divákov a priaznivcov rodea. Ihneď po skončení rodea naša práca pokračovala ďalej. A to hlavne dať krajinu kde sa rodeo konalo do pôvodného stavu. Nikto nenašiel ani len kúsok papierika a nikto na druh deň by nevedel že sa tu konalo rodeo. Tieto dva ročníky boli na rozdiel od súčasných len a len o westerne a koňoch. Tie dnešné majú western a kone len ako doprovodný program. Hlavným programom je iná kultúra. Asi to tak ma byť.

No bola to reprezentácia veľmi krátka. Po zmene podmienok v rámci Rodea Muráň som úplne upustil od organizácie a aj jazdenia westernu. Bola to krásna reprezentácia, ale zároveň aj ako spomínam vyššie aj krátka.

Pre prácu v lese prevažovali Noriky muránske (spomínal som vyššie) a to hlavne aj preto že som s nimi prežil niekoľko desaťročí a tieto kone sú priam určené na takú prácu a sú aj pravým slovenským plemenom. Som trošku aj hrdý na to že pri šľachtení, výcviku a chove týchto koní bol i ja.

Ďalšou kategóriou boli kone, ktoré boli určené pre agroturistiku. Pre prácu v lese to boli chladnokrvné kone a tu naopak lepšie využitie mali a majú teplokrvné kone. Mojimi rukami a cez môj ranč prešli takpovediac všetky plemená chované na Slovensku. Momentálne vlastním osemnásť koni, plemená Slovenský športový pony, americké quarterhorse, poníky.

Tento ranč sa nachádza v srdci Slovenského raja. Áno je to pravý ranč kde môžete zažiť atmosféru divokého západu. Začiatok činnosti na ranči sa datuje od roku 1994. Vtedy spolu so svojimi synmi Jankom a Danielom a manželkou Helenou, som sa pustil do budovania tohto dnes už populárneho a známeho ranča. Dá sa povedať že ich spolupráca trvá stále. Základom činnosti ranča je chov hospodárskych zvierat. Chov koní je zameraný prevažne na podporu a zachovanie plemien Norika muránskeho a tiež chov teplokrvných koní. Spoločným úsilím a silami sa v roku 2004 podarili spustiť reštauráciu a penzión.  Budova je postavená v americkom motelovom štýle. Ubytovanie riešené v štýle moderného kempu. Milovníci Winetua si môžu vyskúšať spanie v  teepee stanoch, a pre verných priaznivcov koní tu máme spanie v nádherných konských dostavníkoch.

Neodmysliteľnou službou ranča je poskytovanie jazdy na koni, koči, saniach a usporiadanie niekoľkodňových výletov v sedle. Len s nami si užijete 100 míľ v sedle vrátane neopakovateľnej atmosféry dupotu kopýt v panenskej prírode Slovenského raja. A čo tak krížom cez Národný park Slovenský raj, áno je to možné. Glacká ceste je pripravená splniť Vaše najtajnejšie sny. Ponuka a rozvoj služieb na Ranči pod Ostrou skalou sleduje súčasný trend v cestovnom ruchu – návrat k prírode, spoznávanie vidieckeho spôsobu života, uprednostnenie fyzickej činnosti a športových aktivít. Obyvatelia miest čoraz viac vyhľadávajú možnosti trávenia voľného času ďaleko od civilizácie a modernej techniky. Spoznávajú pôvodné tradície, ľudové remeslá, participujú na pestovateľskej činnosti, či každodennej starostlivosti o hospodárskej zvieratá. To len tak v krátkosti a môžem vám prezradiť, že mne sa splnil môj sen.

Stále túžim byť aktívny so svojimi koníkmi či už v obľúbenej agroturistike alebo pri práci v lese. Chcem ešte zažiť mnoho spokojných chvíľ so svojimi deťmi a vnúčatami a najmä šťastnými ľuďmi.